Christina Tsiarta
Poradenské služby v oblasti udržateľnosti, ESG a zmeny klímy, člen globálneho výboru ESG spoločnosti Reston
Christina je skúsená konzultantka špecializujúca sa na ESG, udržateľnosť a zmenu klímy. Má viac ako 13 rokov skúseností a spolupracovala s rôznymi organizáciami vrátane miestnych samospráv, národných vládnych agentúr, generálnych riaditeľstiev Európskej komisie a súkromného sektora v rôznych odvetviach.
Laurent Le Pajolec
Člen predstavenstva EXCO A2A Polska, člen Kreston Global ESG Committee
Generálny riaditeľ a akcionár poradenských spoločností s marketingovým/obchodným rozvojom a finančným zázemím s priamymi skúsenosťami s viacerými sektormi (nehnuteľnosti, doprava, Fintech, Legaltech, M&A, import a export, HR, reštrukturalizácia). Člen predstavenstva spoločnosti Exco Polska.
Vplyv fondu Next Generation EU (NGEU)
January 8, 2024
Fond EÚ novej generácie (NGEU) by mohol byť kľúčom k udržateľnejšej Európe pre malé a stredné podniky. Požiadali sme členov výboru Kreston Global ESG Committee Laurenta Le Pajoleca z Exco Poland a Christinu Tsiartu z Kreston ITH na Cypre, aby objasnili niektoré z nedávnych stimulov, ktoré krajinám poskytol fond NGEU, a ich vplyv na európske podniky.
Balík opatrení na obnovu fondov EÚ novej generácie (NGEU)
Fond EÚ novej generácie (NGEU) je balík opatrení na obnovu vo výške 750 miliárd EUR, ktorého cieľom je pomôcť Európskej únii zotaviť sa z pandémie COVID-19 a vybudovať udržateľnejšiu a odolnejšiu budúcnosť. Fond zahŕňa niekoľko stimulov, daňových úľav a grantov, ktoré sú určené na pomoc malým a stredným podnikom (MSP) pri zavádzaní udržateľných obchodných postupov.
Misia fondu Next Generation EU (NGEU)
Jedným z hlavných cieľov stimulov fondu NGEU je podporiť Európu v dosiahnutí stavu nulových čistých emisií uhlíka do roku 2050, čím sa v skutočnosti zabezpečí, že kontinent nebude vypúšťať viac skleníkových plynov, ako dokáže zachytiť. Vzhľadom na značné náklady na financovanie v Európe, čiastočne spôsobené infláciou, je pre spoločnosti nevyhnutné, aby mali prístup k cenovo dostupným možnostiam financovania, ktoré im uľahčia prechod na udržateľné a ekologické postupy vrátane nových investícií. Okrem toho musia vlády rozšíriť podporu na uľahčenie významných investícií, najmä do energetickej infraštruktúry, s cieľom znížiť emisie optimalizáciou energetického mixu. Naliehavosť transformácie energetického mixu ešte zvýraznil prudký nárast cien energií v dôsledku rusko-ukrajinského konfliktu.
Podľa správy spoločnosti Deloitte z júla 2023 62 % európskych spoločností vyjadrilo ochotu prijať mechanizmy podobné NGEU v prípade potenciálnej systémovej nestability vyplývajúcej z geopolitického napätia alebo energetických a environmentálnych kríz. V tej istej správe sa uvádza, že 54 % respondentov vyjadrilo optimizmus, pokiaľ ide o schopnosť NGEU nasmerovať ekonomiky členských štátov na trajektóriu rastu, zvýšiť ich konkurencieschopnosť a podporiť modernizáciu v rámci ich krajín.
Niektorí investori a investori rizikového kapitálu sa strategicky rozhodli financovať sektor zelených technológií. Napriek tomu je financovanie startupov, najmä v ich začiatkoch, stále náročné. Zavedenie špecializovaných grantov pre začínajúce podniky by predstavovalo cenný doplnok. Vzhľadom na rastúci dôraz na udržateľnosť a optimalizáciu energetického mixu je podpora inovácií kľúčová pre zabezpečenie súladu s environmentálnymi záväzkami Európskej únie.
Ako uviedla Európska centrálna banka (ECB), NGEU mobilizuje až 807 miliárd EUR v bežných cenách vo forme finančných prostriedkov, čo zodpovedá 6 % HDP EÚ v roku 2020. Z tejto celkovej sumy členské štáty EÚ požadovali 581 miliárd EUR. Zo siedmich programov NGEU predstavuje 90 % celkovej sumy Nástroj na obnovu a odolnosť (RRF). Približne polovica prostriedkov RRF sa členským štátom poskytuje vo forme nenávratných grantov, zatiaľ čo druhá polovica vo forme pôžičiek. Viac finančných prostriedkov sa poskytlo aj krajinám, ktoré pandemická kríza zasiahla najviac, s nižším HDP na obyvateľa a/alebo relatívne vyššou úrovňou dlhu k HDP.
Financovanie RRF (Nástroj na obnovu a odolnosť)
Financovanie z RRF bolo členským štátom sprístupnené pod podmienkou realizácie národných plánov obnovy a odolnosti, v ktorých sú stanovené konkrétne investície a reformy v súlade s usmerneniami EÚ pre každý členský štát. Každý RRP posúdila Európska komisia a schválila Rada EÚ.
Štrukturálne reformy v RPR sa zameriavali na verejný sektor, rámcové podmienky pre ekologický a digitálny prechod a “mäkké” politiky trhu práce. Preto sa prostredníctvom RRP Finančné stimuly, daňové úľavy a granty NGEU formujú udržateľné podnikateľské postupy v Európe pre štáty a spoločnosti všetkých veľkostí vrátane MSP.
Zelené/digitálne rámcové podmienky, ako napríklad ekologické revízie stavebných predpisov, predstavujú 24 % reforiem. Reformy verejného sektora podporujú aj ekologický a digitálny prechod, napríklad podporou elektronickej verejnej správy. Okrem toho majú reformné plány potenciál znížiť neefektívnosť verejného sektora vrátane využívania zdrojov (napr. energie, materiálov, odpadu, vody atď.) a zlepšiť rámcové podmienky pre súkromné investície do ekologických a digitálnych projektov, čo bude mať reťazový účinok na rôzne oblasti.
Obrázok 1 znázorňuje rozdelenie reforiem RRP v oblasti EÚ podľa jednotlivých oblastí politiky.
Zdroj: Zamestnanci ECB.
Poznámky: (A) Dôchodky; (B) Právne predpisy na ochranu zamestnanosti, rámec pre pracovné zmluvy; (C) Rámce pre platobnú neschopnosť. Klasifikácia vychádza z hodnotenia pracovníkov ECB. Uplatňuje sa na úrovni jednotlivých míľnikov a cieľov.
Zdroj: https: //www.ecb.europa.eu/pub/economic-bulletin/articles/2022/html/ecb.ebart202201_02~318271f6cb.en.html
Hodnotový reťazec dodávok
Európske podniky po skončení dohody COVID oddeľujú dodávateľské reťazce od Číny a hľadajú alternatívu bližšie k domovu. V súvislosti s legislatívou EÚ, ktorá podporuje podávanie správ o ESG, sa väčšie podniky snažia získať dobré ekologické referencie.
Mnohé spoločnosti sa v posledných rokoch rozhodli presunúť svoju výrobu do strednej a východnej Európy vzhľadom na rastúce prevádzkové náklady vo zvyšku Európy. Tento nearshoring prináša mnoho výhod, ako napríklad kvalifikované talenty, ktoré čoraz lepšie ovládajú angličtinu, rastúci pracovný trh, vďaka ktorému spoločnosti nečelia nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily, a nižšie životné náklady vrátane prevádzkových nákladov, nákladov na energie a pracovnú silu, pričom tieto regióny sa môžu pochváliť prísnymi zákonmi o ochrane súkromia a bezpečnosti údajov pre presídľujúce sa podniky.
Prechod na zelenú energiu
Mnohé krajiny východnej a strednej Európy sa v súčasnosti nachádzajú uprostred energetickej transformácie, pričom značná časť ich výroby energie je stále závislá od fosílnych palív.
Podľa riaditeľstva OECD pre životné prostredie sa na deviatej ministerskej konferencii Životné prostredie pre Európu v októbri 2022 konštatovalo, že hoci všetky krajiny východnej Európy, Kaukazu a strednej Ázie (EECCA) prijali Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj a Parížsku dohodu a premietli ich do národných stratégií a politík, tempo pokroku smerom k zelenému hospodárstvu nie je dostatočne rýchle. Produktivita CO2 a energie v regióne je oveľa nižšia ako priemer EÚ. Vystavenie obyvateľstva jemným prachovým časticiam (PM2,5) je naďalej vysoké a s tým súvisia predčasné úmrtia v dôsledku znečistenia PM2,5. Nedostatočný pokrok bol často spôsobený politickou nestabilitou alebo pretrvávajúcimi konfliktmi, ktoré brzdia reformy a implementáciu politík. Tento blízky presun podnikov by teda mohol ovplyvniť prostredie ESG v celej EÚ.
Niektoré východoeurópske krajiny, ako napríklad Poľsko, ktoré sa v súčasnosti spoliehajú na kombináciu uhlia a plynu, sa aktívne zapájajú do úsilia o ekologickú transformáciu vrátane rozvoja projektov v oblasti solárnej energie, vodnej energie, bioplynu a veternej energie na mori. Okrem toho sa pripravujú plány na výstavbu jadrových elektrární, aby sa lepšie hospodárilo s energetickými zdrojmi.
Medzi prekážky na ceste k ekologickej transformácii patrí zastaraná energetická infraštruktúra a problémy spojené so získavaním dohôd o energii a kvót na projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, čo znamená, že fondy ako NGEU sú nevyhnutné na vytvorenie infraštruktúry na zmenu. Energetický mix v regióne sa vyznačuje oneskorením ekologickej transformácie. Aktuálny energetický mix si môžete pozrieť tu:
https://app.electricitymaps.com/zone/PL
Ruská vojna na Ukrajine je však ďalším dôvodom na urýchlenie prechodu na ekologické a nulové hospodárstvo v týchto regiónoch, z čoho by mohli profitovať všetky podniky, ktoré sa tam presťahujú. Krajiny sa kvôli vysokým a nepredvídateľným cenám a problémom s dodávkami snažia prejsť od závislosti od fosílnych palív z Ruska k obnoviteľným zdrojom energie. To sa prejaví v stimuloch pre spoločnosti, aby investovali do prevádzkovej efektívnosti a do získavania a výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Prechod na ekologické hospodárstvo si vyžaduje väčšiu spoluprácu medzi rôznymi sektormi a zainteresovanými stranami a na rôznych úrovniach riadenia.
Podniky budú mať prospech zo zlepšených vzťahov so všetkými zainteresovanými stranami a zvýšenej transparentnosti, čo by mohlo pozitívne ovplyvniť hodnotu ich značky. Okrem toho krajiny EECCA zlepšujú právne predpisy a politické nástroje, ktoré dostatočne motivujú spoločnosti, aby dodržiavali environmentálne právne predpisy alebo dokonca išli nad rámec ich dodržiavania. Časť finančných prostriedkov na tento prechod bude pochádzať z verejných zdrojov a zvyšok zo súkromného sektora, domáceho aj medzinárodného. Podniky budú mať príležitosť využiť tieto stimuly na prechod k udržateľnejším prevádzkovým postupom a na budovanie dlhodobej odolnosti. Všetky tieto opatrenia majú pozitívny vplyv na prostredie ESG v celej Európe.
Zdroje :
https://unece.org/sites/default/files/2022-09/ece.nicosia.conf_.2022.inf_.8.pdf
https://www.timedoctor.com/blog/offshoring-to-eastern-europe/
Lacná pracovná sila; etický problém alebo obchodná nevyhnutnosť?
Krajiny Európskej únie (EÚ) zápasia so starnutím obyvateľstva a výrazným prechodom od industrializácie k hospodárstvu založenému na službách v západnej Európe, čo už viedlo k výraznému nárastu inflácie miezd.
Východná Európa, ktorá má tradične nižšie variabilné náklady, je oveľa konkurencieschopnejšia, ale v dôsledku nedostatku pracovnej sily, najmä v rozvíjajúcich sa odvetviach, a prísnych zákonníkov práce sa mzdy začali zvyšovať. Názorným príkladom je výrazné zvýšenie minimálnej mzdy v Poľsku, ktorá sa od 1. januára 2024 zvýšila z 500 EUR v roku 2017 na približne 1 000 EUR.
Efektívne využívanie zdrojov
V kontexte taxonómie EÚ, ktorá je nevyhnutná pre napredovanie ekologickej transformácie a zosúladenie so záväzkami EÚ v oblasti klímy, sú hlavnými determinantmi úspešného procesu nearshoringu zloženie energetického mixu a zameranie na efektívne využívanie zdrojov. Tento prístup je nevyhnutný na dosiahnutie cieľov v oblasti znižovania emisií CO2 a na zabezpečenie toho, aby miestne obyvateľstvo malo z takýchto iniciatív prospech.
Lacnejšie náklady na pracovnú silu sú do určitej miery výsledkom podnikania v krajine s nižšími životnými nákladmi a nižšími prevádzkovými nákladmi. Hoci to môže byť aj dôsledkom nedostatočnej legislatívy, v strednej a východnej Európe sa to nezdá.
Národné ciele ESG vo východnej Európe
Podľa OECD a pracovnej skupiny pre zelené opatrenia mnohé krajiny východnej Európy, Kaukazu a strednej Ázie (EECCA) stanovili a aktualizovali národné ciele na usmernenie svojho prechodu na ekologické hospodárstvo vrátane ochrany životného prostredia, zmeny klímy a riadenia prírodných zdrojov.
Všetky krajiny EECCA prijali svoje národné ciele v oblasti klímy prostredníctvom svojich národne stanovených príspevkov (NDC). V regióne sa dosiahol pokrok pri vytváraní rámcov environmentálnej politiky na vnútroštátnej úrovni, ktorý sprevádzalo vytvorenie niekoľkých medzirezortných koordinačných mechanizmov.
Okrem toho sa v niektorých krajinách EECCA posilnili ministerstvá a agentúry pre životné prostredie, pokiaľ ide o ich právomoci a zodpovednosti. Krajiny EECCA začlenili ekologické stimulačné opatrenia do svojej reakcie na pandémiu COVID-19 a do svojich širších balíkov obnovy. Napokon, hoci kapitálové trhy v krajinách EECCA zatiaľ výrazne neprispievajú k financovaniu zelených investícií, zelené dlhopisy sa tiež stávajú samostatnou triedou aktív. V súlade s týmito politickými reformami viaceré ukazovatele vykazujú známky pokroku v oblasti produktivity zdrojov a kvality životného prostredia v regióne EECCA.
Vzájomná výhoda
Hoci je teda stále potrebné výrazné zlepšenie, lacnejšie náklady na pracovnú silu sa nezdajú byť výsledkom laxnej legislatívy alebo neetických prevádzkových postupov. Práve naopak, zdá sa, že v regióne EECCA budú môcť podniky profitovať z lacnejšej pracovnej sily a zároveň prejsť na ekologickejšie a etickejšie výrobné postupy.
Zdroj :
Ak sa chcete poradiť s niektorým z našich odborníkov o prístupe k fondom ESG v Európe pre vašu firmu, kontaktujte nás.
